VIERA BEZ SKUTKOV JE MŔTVA (Jak 2,17)

            Jeden starček ateista sa vybral k chýrnemu kňazovi. Dúfal, že mu pomôže vyriešiť problémy s vierou vo vzkrieseného Ježiša. Musel chvíľu čakať, lebo pán farár mal akúsi návštevu. Keď ho kňaz zbadal stáť na chodbe, vstal a s úsmevom mu priniesol stoličku. Len čo návšteva odišla, kňaz uviedol starého pána dovnútra, a len čo sa dozvedel, o čo ide, naširoko sa rozhovoril. Po obsažnom dialógu sa zo starého ateistu stal veriaci, ktorý prejavil túžbu vrátiť sa k Božiemu slovu a k sviatostiam. Spokojný, ale aj trochu prekvapený kňaz sa ho spýtal:„Povedzte mi, ktorý argument z toho dlhého dialógu vás presvedčil, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych a že Boh jestvuje?” „To gesto, že ste mi priniesli stoličku, aby som nemusel čakať postojačky,” povedal starček.

                                                             (prevzaté z knihy Bruna Ferrera Je tam hore niekto?)